- do roku 1784 bola na území terajšieho Slovenska úradným jazykom latinčina. Kráľ Jozef II. dňa 11. mája 1784 nariadil v ústredných, stoličných a mestských orgánoch ako úradný nemecký jazyk.
- 17. októbra 1805 prijal uhorský snem v Bratislave zákon, ktorý umožňoval úradovanie v maďarčine.
- 10. augusta 1812 vydal panovník František II. nariadenie proti maďarizácií. Stolice a súdy mali úradovať v jazyku, ktorým hovorilo obyvateľstvo.
- 13. mája 1840 na rokovaní uhorského snemu bol prijatý zákon, ktorým sa zaviedla maďarčina do všetkých politických a súdnych úradov. Na ďalšom uhorskom sneme v r. 1843 sa rozšírilo používanie maďarčiny na všetky oblasti verejnej správy a súdnictva.
- 29. februára 1920 Dočasné Národné zhromaždenie prijalo ústavu prvej ČSR, jazykový zákon a ďalšie dôležité zákony. Jazykový zákon označil československý jazyk za „štátny oficiálny jazyk“. Národnostné menšiny mali právo používať svoj jazyk v úradoch a súdoch v tých okresoch, kde tvorili viac ako 20 percent obyvateľstva.
- 15. novembra 1995 NR SR schválila Zákon o štátnom jazyku. Slovenský jazyk má podľa zákona spájať všetkých občanov SR.
Napriek týmto rôznym jazykovým zákonom a úpravám, obyvatelia Perneka už desaťročia zostávajú verný svoju záhoráckemu nárečiu. Hovorí sa, že vtáka poznáš po perí, nezáhoráka po reči. Ak keby sa akokoľvek snažil „vyprávjat“ po záhorácky , nevie vysloviť hlásku u (biu, išeu, mjeu ...) Vždy sa mu tam drie spoluháska „v“. Medzi jedno najťažšie vysloviteľné slovo patrí „ povidaua“.
