Čo sme jedli

V stravovaní tradičnej domácnosti sa uplatňovala predovšetkým varená strava. Až do konca 18. storočia základom boli polievky, kaše z obilnín a strukovín, cestoviny, kapusta. Až koncom 18. storočia sa začali pestovať zemiaky a trvalo takmer pol storočia, pokiaľ sa ich jednoduchí ľudia naučili konzumovať. V druhej polovici 19. storočia boli zemiaky často na bežnom jedálničku. Zvyčajne sa jedli pečené s kyslím mliekom alebo ako kaša s upraženou cibuľou. 

V 19. storočí a v prvej polovici 20. storočia bola spotreba mäsa nízka. Mäso sa jedlo len v nedeľu. V letných mesiacoch sa na nedeľu zabilo kurča alebo králik. V zimných mesiacoch sa po zabíjačkách konzumovalo viac bravčoviny. Na zabíjačke sa bežne robili jaternice, krvavničky, ovar. Zo slaniny sa topila masť, v niektorých domácnostiach sa do masti následne zalievali „pečenky“ – porciované pečené rebrá, krkovička alebo plece. V každej domácnosti sa údila slanina, klobásy a mäso. Mäso sa najskôr dávalo na 2 – 4 týždne do rôsolu – zmes soli, korenia, cesnaku a vody. Okrem živočíšnych tukov sa používal aj rastlinný olej, hlavne konopný.

Chlieb si piekla každá gazdinka doma, vyrábal sa hlavne z ražnej múky. Neskôr si ženy zamiesili cesto doma a upiecť ho chodili k pekárovi. V Perneku bol pre celú dedinu jeden pekár, pán Čulen (na mieste dnešného domu Pala a Eda Prokopových). Pekáreň bola v 50. Rokoch znárodnená a zatvorená.

Začiatkom 20.storočia si ľudia kávu ešte vyrábali z praženej pšenice alebo jačmeňa. Neskôr sa káva pila meltová, bola vždy navarená v 1-2 litrových kávových kanviciach. Ako sladilo sa používal med, neskôr cukor tvarovaný do homôľ.

  Takmer v každej domácnosti mali kravu alebo v chudobnejšej kozu, ktorá dodávala do domu mlieko, z ktorého si ženy vyrábali ostatné mliečne výrobky. Mlieko sa pilo na raňajky aj večeru. Mlieko, ktoré zostalo neskonzumované z daného dňa sa nalialo do hlinených mliečnych hrncov. Po dvoch dňoch vzniklo kysnuté mlieko, na ktorom bola smotana. Po odobratí smotany sa z kysnutého mlieka vyrábal tvaroh. Ako vedľajší produkt pri výrobe tvarohu vznikala takzvaná srvátka (išlo o odtečenú vodu). Ak chceli byť ženy pekné, používali srvátku na umývanie tváre. Smotana sa buď konzumovala neupravená alebo sa z nej vyrábalo maslo. 

 Každý rok na jeseň sa varil slivkový lekvár. Varil sa vo veľkých kotloch a jeho príprava trvala približne 24 hodín. Lekvár sa musel neustále miešať, aby sa nepripálil. Používal sa hlavne na pečené buchty a pirohy, deti ho mali radi na chlebíku. Slivky sa však spracovávali aj iným spôsobom, pre chlapov určite príjemnejším, v obecnej pálenici sa pálila slivovica. Pálenicu vlastnil p. Prokop Anton, nachádzala sa v záhrade domu, kde dnes býva pani Elena Holáňová. Každý si musel na pálenie priniesť svoje vlastné drevo. Pálenica skončila činnosť po znárodnení v 50. rokoch.

Ženy chodili pravidelne na trh do Malaciek alebo Pezinka, kde predávali svoje domáce prebytky potravín, napríklad maslo, vajcia, hydinu. Raz mesačne sa konal jarmok.

 Autor: Zuzana Zajičková