Kroj
Kroj – pomenovanie ľudového odevu určitého regiónu, ktorý mal ako praktickú, tak symbolickú funkciu. V minulosti bolo možné určiť, odkiaľ ľudia pochádzajú práve podľa ich oblečenia - kroja. Rečou a krojom vyjadrovali naši predkovia v čase najväčšieho útlaku príslušnosť k slovenskému národu.
Náš pernecký kroj je podobný krojom asi dvanástich dedín na Záhorí, napriek tomu každý miestny kroj má svoje odlišnosti.
V minulých storočiach si ľudia zhotovovali odev tak, aby im vyhovoval pri práci i pri oddychu. Naši predkovia si sami pestovali ľan a konope a z neho si šili svoj odev.
Osobitnú pozornosť si zasluhuje pestovanie konope, nie ako plodina – droga, ale ako plodina, ktorej konečným produktom po spracovaní bolo plátno, resp. olej zo semena. V procese spracovania konope by sme našli slovné výrazy, s ktorými sa už dnešný človek nestretne.
| Otépka | - | snop konope |
| Močiduo | - | miesto, kde sa počas 3-4 týždňov močilo konope (časť obce pod kameňolomom) |
| Trlica | - | stôl na dretie, posekanie vymočeného a vyschnutého konope |
| Hachla | - | vyčesávač posekaného konope, malá drevená kefa, ktorá mala namiesto vlasu klince |
| Motoviduo | - | súčasť kolovrátka. Tyč, ktorá bola zakončená na obidvoch stranách prekríženými latkami. Na ne sa namotávalo a schlo pradené konopné vlákno. |
Mužský kroj:
Mužský kroj sa výrazne odlišoval podľa svojho určenia, či išlo o pracovný alebo sviatočný odev.
Pracovný odev bol typický svojimi širokými konopnými nohavicami (gaťami), dolu vystrapkanými. Cez ne voľne splývala nezapásaná konopná košeľa. Na nohaviciach muži nosili dlhú tmavú zásteru, zväčša tmavo modrú.
Pernecký mužský sviatočný kroj pozostáva z nohavíc z modrého súkna, vpredu na stehnách ozdobených výšivkou. Nohavice nosili muži zastrčené v čižmách. Cez poklopec mali prevlečenú červenú alebo bielu šatku. Košeľu zdobili široké vyšívané rukávy, vyšívaný golierik a ňadrá. Na košeľu sa obliekal lajblík (kabátec), ktorý bol zdobený kovovými gombíkmi a nosil sa rozopnutý. Ešte začiatkom 20. storočia nosili mládenci za čiernymi klobúkmi s úzkymi strechami pávie perá ako ozdobu. Kroj bol doplnený vysokými čižmami z bravčovej kože s tvrdými sárami (holenkami).
V zime muži nosili baranie kožuchy a baranice. Na kožuchu mali prehodenú bielu halenu s červeným lemovaním.Ženský kroj:
Základom ženského oblečenia bola spodná košeľa nazývaná rubáč. Najkrajšou a najdôležitejšou časťou sviatočného odevu boli rukávce. Vo všedný deň sa nosili jednoduchšie, menej vyšívané, ale rukávce, ktoré si ženy obliekali vo sviatok, boli veľmi „parádne“. Sviatočné rukávce boli široké 1,40 metra, boli šité z vapéru. Spodný okraj rukávcov bol bohato vyšívaný, rukávce boli nad lakťom stiahnuté. Rukávce si ženy obliekali dvoje, aj troje, keďže boli všetky naškrobené, vytvárali krásnu objemnú guľu. Ich najkrajšou časťou bol spodok, kde bola našitá krajka, tzv. candla.
Na rukávce si ženy obliekali lajblík, bol šitý z farebného brokátu (najčastejšie z modrého). Lajblík bol bohato zdobený striebornou, kovovou čipkou. Vpredu mal parádne gombíky.
Okolo krku sa nosili dva ozdobné krézle. Boli zväčša tak vyšívané a ozdobené čipkou ako rukávce.
Sukne mala žena oblečené zväčša tri až štyri. Tri sukne boli spodné, mali bielu farbu, na spodnom okraji s čipkou. Vrchná sukňa bola vždy vo farbe lajblíka. Sukne sa žehlili do tzv. trúbelek, pravidelných skladov, ktoré vytvárali pekné trubičky. Na sukňu sa obliekala biela zástera, tzv. fjertoch. Fjertoch bol bohato vyšívaný, v dolnej časti a po stranách s krajkou.
Ozdobou ženského kroja boli stužky, ktoré mali mať farbu sukne a lajblíka (u nás bledo modré). Mašličky sa uväzovali okolo krku, okolo rukávcov na predlaktí a okolo pása. Mašľa uviazaná okolo pása bola asi 6 cm široká, uväzovala sa vpredu, jej konce museli siahať po dolný okraj zástery.
V zime ženy nosili kacabajku alebo rekl – krátky súkenný kabátec s dudkami na pleciach alebo krátky biely kožuštek a vlniak.
Keď sa vydávala mladucha, mala na hlave ručne pletený veniec z rozmarínu na znak toho, že je čistá panna. Veniec bol vpredu zdobený malými voskovými kvietkami. Na vrch hlavy mala nevesta ešte z rozmarínu tzv. korunku. Vlasy mala nevesta upravené do dvoch vrkočov a v tyle pripevnené tzv. hornódlami, do uzla – do tzv. kolečka. Na kolečku bolo pripevnené pierku a zviazané mašle, zvyčajne biela a svetlomodrá, ktoré viseli až po okraj sukne. O polnoci ženy mladuche vienok odňali a na hlavu jej dali čepiec. Ten potom žena nosila na veľké sviatky. V nedeľu do kostola nosila vapérový ručník, ktorý bol bohato vyšívaný a lemovaný krajkou.
Vo všedný deň nosili ženy jednoduchšie oblečenie, tzv. jupky.
Účes mladých a slobodných dievčat i vydatých žien sa nelíšil. Bol jednoduchý, hladký, sčesaný cestičkou cez celú hlavu dozadu, buď do dvoch vrkočov, z ktorých bol upravený v tyle hlavy drdol, alebo s nosili obtočené okolo hlavy a zviazané navrchu.
Autor: Zuzana Zajičková
Zdroj:Spomienky Štefánie Zajičkovej