Left Flag
Right Flag

História


Pôvodný názov obce sa uvádza už v roku 1206 ako Misle, neskôr v roku 1231 ako Mislen. Názov Pernek (Perneck) sa po prvý raz vyskytuje okolo roku 1394, od kedy sa datuje aj prvá písomná zmienka o obci. Historické pramene majú na význam názvu obce rôzne vysvetlenia. Napr. Ján Stanislav odvodzuje meno Pernek od perunek, miesto, kde sa obetovalo bohovi Perúnovi. Iná verzia hovorí, že kde stojí obec bolo divé horské údolie, v ktorom bývali Nemci. V jednom kúte pod príkrym horským svahom sa zdržiavali medvede. Bol to teda medvedí kút – Bareneck, ktoré Slovania vyslovovali Pernek. Ďalšia verzia znie tak, že meno je odvodené od obyvateľa Hansa Pernekkera.  
Za najstaršiu časť obce sa považuje ulica „Tŕnie“, kde si pôvodní obyvatelia vybudovali kaplnku, na mieste ktorej sa v rokoch 1672 až 1675 vybudoval kostol sv. Ducha, postavený v barokovom štýle s klasicistickou úpravou fasád. Pernek bol poddanskou dedinou Plaveckého hradu. V priebehu rokov patrila Fuggerovcom, Balassovcom i Pálffyovcom.  V roku 1663 prešli obcou turecké vojská pri útoku na Viedeň. Na mieste prechodu Turkov z Jabloňového do Perneka je vybudovaný vojenský výcvikový priestor „Turecký vrch“, ktorý sa nachádza asi 4 km južne od obce. Súčasťou obce bola aj osada „Hute“, ktorá vznikla okolo roku 1670. Náleziská kremeňa v tejto lokalite vytvorili podmienky pre vznik sklenej huty. Potvrdzujú to náleziská sklenených predmetov z nedávnej munulosti. Osada zanikla po zániku továrne. „Zámčisko“ – názov lokality Perneka, ktorý sa zachoval dodnes. Na tomto mieste boli za povstania Františka II. Rákoczyho vybudované obranné násypy i priekopy, našli sa tu aj strieborné peniaze z čias Leopolda (1657-1705). Na „Zámčisku“ sa zastavilo Heisterovo vojsko na úteku pred kurucmi, ktorým velil Károlyi. Ľudová povesť hovorí, že v Perneku bol aj sám František II. Rákoczy. Železný kríž na Jahodnisku, 3 km od Perneka, sa dobýval od r. 1840 pyrit, najmä pre obsah síry, ktorá sa používala na výrobu strelného prachu proti Napoleonovi a neskoršie na výrobu kyseliny sírovej.  Ruda sa ťažila až do konca I. svetovej vojny.  V chotári boli do konca 17. storočia bane na striebro a zlato. O zlate v Perneku hovorí aj povesť „Zlatý poklad pod Babou, ktorú uverejnil Peter Straka. Počas I. svetovej vojny boli severovýchodne, asi 3 kilometre od Perneka, ešte v prevádzke antimónové bane. Antimón, ktorý dodáva pevnosť oceli, bola veľmi žiadaná surovina hlavne počas vojnových období. Za prvej svetovej vojny, v roku 1917, spoločnosť Klímove banské a hutné závody postavila úzkokoľajku pre dopravu suroviny z baní do továrne, ktorá bola pri vlakovej stanici.                      
h1
Trať bola asi 6 km dlhá, s jednou úvraťou približne v polovici trasy pre lepšie zvládnutie výškového rozdielu. V dôsledku povojnovej krízy bola v roku 1922 ťažba v baniach zastavená a v roku 1924 firma zlikvidovaná.
V roku 1828 mala obec 4 mlyny.  V tom istom roku bývalo v Perneku 1 115 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom, výrobou kvalitných brezových metiel, povozníctvom (zvážanie rudy, dreva), pálením dreveného uhlia, známi boli pestovaním konopy a ich predajom v Uhorsku, Rakúsku a na Morave.  Rok 1867 bol pre Pernek smutný,  v tomto roku vyhorela polka dediny (celý dolný koniec), oheň sa veľmi rýchlo šíril aj vďaka tomu, že domy mali slamené strechy, pri tejto príležitosti prišlo o život 16 ľudí.
 
Pri sčítaní ľudu v roku 1940 obývalo Pernek 1 190 obyvateľov. Ľudia pracovali prevažne v lesoch a poľnohospodárstve. Pestovali obilniny, zemiaky, kapustu. Les neposkytoval len stavebný materiál a ochranu pred nepriateľom v čase núdze, ale bol aj zdrojom obživy obyvateľov. V roku 1949 bolo založené JRD, ktoré sa neskôr stalo aj vlastníkom miestneho kameňolomu.
Bohužiaľ budovania obce v období socializmu nie je zachytené v obecnej matrike. Medzi rokmi 1950 až 1990 sa na mieste starej budovy obecného úradu postavila nová, súčasná budova. Vedľa Obecného úradu vyrástla budova obchodu, ktorá v súčasnosti patrí spoločnosti Jednota. Na tomto mieste pôvodne stál dom, ktorý patril židovskej rodine Grimandlovej.  Pri kostole sa vybudoval dom smútku. Vyvlastnením objektu tanečnej sály a kinosály rodine Bokesovej vznikol priestor na druhý obchod v dedine, v súčasnosti je v týchto priestoroch pohostinstvo Papagáj. Takmer všetka výstavba v obci bola v tom čase robená svojpomocne, v rámci takzvanej akcie Z.
 
V nasledujúcej časti sa budem podrobnejšie venovať výstavbe a zveľaďovaniu obce v posledných dvadsiatich rokoch.
 
Oprava kultúrneho domu
 
Kultúrny dom bol v minulosti postavený ako administratívna budova samostatného Poľnohospodárskeho družstva Pernek. Podľa dostupných informácií bola táto budova postavená a daná do užívania v roku 1968. Po dohode predsedov družstva a MNV Pernek bola spoločenská časť (sála s javiskom
h2
) budovaná a v minulosti využívaná pre spoločenské a kultúrne potreby obce. Po zlúčení poľnohospodárskych družstiev Kuchyňa, Pernek, Jablonové, Lozorno, bolo v tejto budove sídlo zlúčeného PD Podhorie. Po vybudovaní administratívnej budovy v Lozorne sa sídlo presťahovalo do Lozorna. V Perneku zostala administratíva pre živočíšnu výrobu. Po politických zmenách v roku 1989, sa zlúčené PD Podhorie rozdelilo na samostatné PD v jednotlivých obciach. Tak aj PD Pernek samostatne hospodárilo do roku 1996 na poľn
ohospodárskej pôde v katastrálnom území obce - na bývalom hospodárskom dvore Pernek. V roku 1996 na základe rozhodnutia členskej schôdze, došlo ku kúpe hnuteľného a prenájmu nehnuteľného majetku PD Pernek a spoločnosťou AGRODAM Sološnica. V roku 2000 – po krachu spoločnosti AGRODAM exekútorský úrad vyhlásil voči PD Pernek exekučné konanie pre dlh na odvodoch do sociálnej poisťovne. Taktiež Daňový úrad v Malackách viedol voči PD Pernek exekučné konania. Spolu tieto dlhy prevyšovali sumu 500.000,- Sk. Po rokovaniach h3medzi obcou Pernek, exekútorským úradom a PD Pernek došlo k dohode, že obec tieto dlhy vyplatí, čím sa zároveň stane majiteľom tohto objektu. Takže od roku 2000 je majiteľom budovy obec. Pre účely efektívneho riadenia projektu rekonštrukcie Kultúrneho domu bola vytvorená pracovná skupina z oby
vateľov obce, ktorá sa skladá zo starostu obce, ekonómky Obecného úradu a stavebného inžiniera. Tento tím ľudí zasadal od začiatku realizácie projektu raz týždenne, kde sa vyhodnocovali pridelené úlohy a následne bolo o priebehu rekonštrukcie informované Obecné zastupiteľstvo. Takto obec investovala postupne do výmeny strechy a v roku 2005 obec vypracovala projekt na rekonštrukciu tejto budovy. Od apríla 2006 sa táto budova zásluhou dotácie z eurofondov rekonštruuje. Výška dotácie je 4.392.849,- Sk. Projekt rekonštrukcie musel byť ukončený do konca októbra 2006. V rámci tohto projektu sa vybudoval aj krytý a bezbariérový vstup do budovy Obecného úradu, vymaľovali sa všetky priestory v budove a zrealizovala sa úplná rekonštrukcia kúrenia. Celkový náklad na všetky tieto práce bol v hodnote cca 68.100 €.
Samotnému slávnostnému otvoreniu kultúrneho domu predchádzala jeho kolaudácia, ktorá sa uskutočnila 7.11.2006. Sobota 11.11.2006 bola nielen v znamení príprav Martinských hodov, ale tiež príprav oficiálneho
h4
 otvárania nášho kultúrneho domu. Otvorenie malo dve samostatné časti. Ako to už býva, nie presne o 13.00 bola starostom obce Františkom Bokesom prestrihnutá páska. Po tomto akte nasledoval príhovor prednesený starostom, v ktorom zaspomínal na históriu budovy, jej kúpu, samozrejme rekonštrukciu a vyjadril želanie, aby sa objekt stal centrom perneckej kultúry v tom pravom slova zmysle. Objekt bol následne vysvätený našim vtedajším pánom dekanom Ostrákom. O slávnostný ráz otvorenia sa postarali pani učiteľky našej Základnej školy a Materskej školy spolu so svojimi zverencami. Vystúpenie žiakov Základnej školy nám pripomenulo naše „záhorácke“ korene. Vypočuli sme si množstvo záhoráckych riekaniek, pesničiek a troška sme si tiež zažartovali na úkor našich víkendových bratislavských spoluobčanov. Každý, kto sa na tomto otvorení zúčastnil, si mohol pozrieť všetky priestory kultúrneho domu. Celú atmosféru dotvárala vôňa rôznych zabíjačkových špecialít, počnúc jaternicami, škvarkami a končiac niekde pri tlačenke, ktoré boli podávané občanom. Druhou časťou otvárania kultúrneho domu bola hodová zábava, ktorú organizovalo Miestne zastupiteľstvo spolu s Obecným úradom Pernek. Išlo takmer o „spoločenskú“ akciu Perneka, o ktorú bol eminentný záujem.


 
Oprava školy
 
Kompetencie v oblasti školstva prešli na obce zákonom č. 416/2001 Z.z. v novembri 2002. Obec tak zdedila dva subjekty: Základnú školu 1.-4. ročník a Materskú školu. Zariadenia sa nachádzali na dvoch rôznych miestach. Pôvodná materská škola bola v havarijnom stave a nevyhovovala už ani z hygienického hľadiska. Okrem toho bol
h5
a pre väčšinu obyvateľov pomerne ďaleko – nachádzala sa až za kostolom. Obecné zastupiteľstvo na čele so starostom sa začali zaoberať myšlienkou obidve zariadenia zlúčiť. Rekonštrukciu vyžadovali oba objekty, no v možnostiach obce bola rekonštrukcia len jedného z nich. Keďže budova základnej školy bola schopná poskytnúť dostatok priestoru pre obe zariadenia, bolo rozhodnuté. Po vypracovaní projektu a vybavení stavebného povolenia na rekonštrukciu budovy základnej školy sa p
očas prázdninových mesiacov r. 2005 zrealizovala prestavba tejto budovy. Aby sa mohla do tejto budovy presťahovať aj materská škola, bolo potrebné vybudovať nové sociálne zariadenia pre potreby žiakov na poschodí. Zrušením strechy nad kuchyňou sa vytvoril priestor pre školský klub detí. Taktiež tu našla svoje miesto aj počítačová trieda. Vyriešil sa prechod detí do telocvične priamo z budovy, vďaka čomu už nemusia chodiť cez dvor, ako to bolo pôvodne. Počas rekonštrukcie bolo vymenené ce
lé vykurovanie a opravená kotolňa.Celá táto investičná akcia si vyžiadala spolu 3 milióny Sk. Z toho 1 mil. Sk bol z úspor obce a 2 mil. Sk boli z úveru, ktorým je obec zaťažená až do roku 2017. Pre rok 2006 sa obci podarilo prostredníctvom Krajského školského úradu získať sumu 1,5 mil. Sk na dokončenie komplexnej rekonštrukcie budovy školy. Išlo najmä o strechu pôvodnej časti budovy , cez ktorú už niekoľko rokov zatekalo. Z tejto sumy sa počas prázdninových mesiacov r. 2006, okrem strechy, urobila výmena okien na telocvični, vymenili sa 3 ks vonkajších dverí, urobilo sa zateplenie a nová fasáda na celej škole. Ďalej sa zámkovou dlažbou upravil vchod do školy a vymenila sa vstupná brána. V tejto etape prestavby obec musí dofinancovať práce naviac v sume cca 140 tis. Sk. Ide o tieto práce: nový kabinet pre potreby MŠ, úprava zadnej časti vstupu pre žiakov a vynovenie schodov na poschodie. V ďalších rokoch sa dokončili úpravy dvora a školskej záhrady pre pobyt detí vonku.
 
 Strecha na budove Obecného úradu
Naša budova Obecného úradu dostala koncom roka 2009 novú strechu, ktorá výrazne zmenila celý ráz budovy. Dlhé roky bol v budove problém so zatekaním vody a nepomohli ani opakované opravy. Po tom, čo 
obec v rámci projektu Obnova dediny získala finančné prostriedky na časť novej strechy, obecné zastupiteľstvo s týmto krokom ani minútu neváhalo.                      h6 
Z ministerstva pôdohospodárstva obec získala dotáciu 13.277 €, z Ministerstva Financií čiastku 10.000 €. Tieto peniaze boli účelovo viazané na rekonštrukciu budovy Obecného úradu, nebolo možné ich použiť na iné investície v obci. Vo výberovom konaní získala túto zákazku pernecká stavebná firma p. Hurbana. Boli sme radi, že v tomto e
konomicky náročnom období mohli na stavbe pracovať občania Perneka. Prvé práce začali v auguste tým, že sa odstránila rovná strecha a na pôvodnú atiku sa urobil spevňujúci železobetónový veniec, na ktorý sa položil krov strechy, čím v podkrovných priestoroch vznikol využiteľný priestor. Strecha je zateplená, podlaha je vytvorená len liatym betónom. Zatiaľ sa neuvažuje o ďalšej úprave podlahy, nakoľko v súčasnosti vzniknutý priestor nebude používaný na kancelárske priestory. Podkrovné priestory budú slúžiť ako archív a sklad náradia. V budúcnosti, v prípade potreby, je možné dobudovať podkrovie na kancelárske priestory. Do tejto časti sa vybudovalo schodisko.
 
Zateplenie a fasáda OUV roku 2012 sa pokračovalo v rekonštrukcií budovy Obecného úradu. Bolo urobené celkové zateplenie, fasáda. Pod novo zakrytým schodiskom sa na schody a bezbariérový vstup pokladala dlažba. Aj na tieto stavebné práce získala obec finančné prostriedky z miestnej akčnej skupiny PODHORAN. Z celkových nákladov 26 572,57 € bolo 23 642,65 € zo skupiny PODHORAN.
 
Zástavky
Pernek je členom miestnej akčnej skupiny PODHORAN a práve z nej mala obec možnosť
h7
 
získať finančné prostriedky v rámci projektu Program rozvoja vidieka SR 2007-2013. Projektová dokumentácia na nové zastávky bola spracovaná už v minulosti, čakalo sa však na zdroj financovania, ktorý prišiel v roku 2012 práve zo skupiny PODHORAN. Ako materiál na nové zastávky bolo zvolené drevo, aj z dôvodu polohy našej obce medzi horami. Studňa, ktorá bola v „bratislavskej“ zastávke bola prikrytá betónovým prekladom. Pri stavebných práca
ch po odkrytí pôvodného poklopu studne sa zistilo, že je na niekoľko metrov zanesená odpadom a z toho titulu voda nepitná. V prípade potreby je možné ju vyčistiť a sfunkčniť. Vo výberovom konaní bola najúspešnejšia firma NOVEX zo Sološnice. Rozpočet prác bol 22.000,. €, z čoho 19.000,- € bol príspevok zo skupiny PODHORAN.
 
 
 
Chodníky
Dlhodobo nevyhovujúci povrch chodníka v úseku od Obecného úradu po súpisnéh8 číslo domu 31 sa ešte výrazne znehodnotil pri výstavbe vodovodu. Chodník vzhľadom na množstvo jám a rozbitých úsekov bol nepoužívateľný a hrozil na ňom úraz. Z toho dôvodu sa na Obecnom zastupiteľstve rozhodlo pre výstavbu nového chodníka, nie pre jeho rekonštrukciu. Ako povrchový materiál bola zvolená zámková dlažba. Výber dodávateľa bol robený formou výberového konania, z ktorého víťazne vyšla spoločnosť DUVYSTAV s.r.o. S výstavbou 130 metrového úseku sa začalo 26.11. a skončilo sa 10.12.2012. Celkové náklady boli v hodnote 9.135,53 €. Z toho 2.000 € poskytol Bratislavský samosprávny kraj.
Niektorí obyvatelia si na vlastné náklady počas výstavby chodníka dali urobiť nové vjazdy do dvorov z toho istého materiálu.
 
Hustnúca premávka áut v obci si vyžiadala aj riešenie chodníka na Kuchyňu. Chodenie po okraji vozovky je veľmi nebezpečné, vzhľadom na množstvo nákladných áut. V roku 2012 bola vypracovaná projektová dokumentácia, obec dostala stavebné povolenie. Pôvodný zámer uvažoval o výstavbe chodníka 21 m za "kuchynskou zastávkou" popri pošte až k ceste k bývalému kameňolomu. Celková dĺžka bola plánovaná na 384,4 m s nákladmi na výstavbu 122 486,39 EUR s DPH. V tomto úseku bolo potrebné okrem samotného chodníka vybudovať cestnú kanalizáciu, zabudovať čistiace šachty, cestné aj parkové obrubníky, osadiť liatinové vpuste, zarezať okraje asfaltovej cesty, položiť k cestným obrubníkom prídlažbu, podbetónovať a zaasfaltovať priestor medzi prídlažbou a štatnou cestou.
V priebehu realizácie Obecné zastupiteľstvo rozhodlo o predĺžení chodníka až za roh križovatky v smere na horný koniec. Z estetického aj praktického hľadiska išlo určite o dobré rozhodnutie. Tento druhý úsek má dĺžku 108 m, realizačné náklady činili 5 678,41 EUR s DPH. Ide o neporovnateľne nižšie náklady oproti prvému úseku, nakoľko nebolo potrebné budovať všetky prvky ako na novom úseku budovaného chodníka.
h9h10h11h12
 
 
 
Detské ihrisko
V Perneku už niekoľko rokov funguje Hipoškôlka, ide o hipoterapiu- jazdenie na koni pre deti. h13Manželom Kňazovickým sa v roku 2012 podaril zrealizovať projekt prvého verejného detského ihriska s plochou pre hipoterapiu. Tento projekt bolo možné uskutočniť vďaka viacerým úspešným grantom a darom, za pomoci obce, Perneckého dobrovoľného hasičského zboru a najmä aktívnych obyvateľov Perneka. Obec poskytla na tento účel bezplatne obecný pozemok v lokalite Vinohrádky pod starým kameňolomom. Na mieste kde začínala vznikať divoká skládka odpadu bola vytvorená nádherná integračná plocha, kde sa stretávajú zdravé aj postihnuté deti a ich rodičia. V roku 2013 vďaka ďalšiemu grantu bol dobudovaný altánok a multifunkčná plocha slúžiaca ako piesková jazdiareň pre hipoterapiu a zároveň pre plážový volejbal.
 
 
Budovanie obecného vodovodu
Potrebou vybudovať verejný vodovod sa predstavitelia h14obce zaoberali už v 70-tych rokoch minulého storočia. V tomto čase bol už vybudovaný vodný zdroj v Dúbí - v katastrálnom území obce Pernek. Možno aj v dôsledku toho, že uvedený zdroj vody po kvalitatívnej stránke nevyhovel, sa aktivity v tejto oblasti utlmili. Faktom je, že situácia s pitnou vodou v tej dobe nebola taká akútna ako je tomu v posledných rokoch, kedy mnohé studne vysychajú a kvalita vody sa výrazne zhoršuje. Preto na sklonku 90-tych rokov minulého storočia bolo rozhodnuté, že obec túto situáciu už musí riešiť. Bola vypracovaná nová projektová dokumentácia, vybavené stavebné povolenie, a tým boli vytvorené možnosti žiadať o dotácie, bez ktorých naša obec z vlastného rozpočtu investičné aktivity takéhoto rozsahu nie je schopná riešiť.
Rok 2001
Obecný vodovod sa tak začal postupne budovať v roku 2001, kedy obec na tento účel získala „prvú“ dotáciu vo výške 1,9 mil. SKK (63 069 EUR ), ktorá bola podmienená spolufinancovaním 500 000 SKK (16 597EUR). Za tieto finančné prostriedky sa vybudovala časť privádzacieho vodovodného potrubia z obce Jablonové v súbehu so štátnou cestou.
Rok 2002
V tomto roku sa ukončilo prívodné vodovodné potrubie, ktoré je umiestnené pri štátnej ceste z Jablonového po pravej strane . Ďalej sa pokračovalo vetvou „1“ smerom do obce po pravej strane. Okrem tejto etapy sa urobila tiež vetva „1-1“ od hlavnej križovatky Jablonové – Malacky po ľavej strane smerom k futbalovému ihrisku.
Rok 2005
Pokračovanie vo výstavbe vetvy „1“, ktorá vedie popri Základnej škole. Výstavba vodovodu je riadená tak, aby bolo čo najskôr vybudované rozvodné potrubie od čerpacej stanice k vodojemu. Aby bol vybudovaný vodojem a čerpacia stanica s príslušnými technologickými zariadeniami, potom bude možné už vybudované časti rozvodu postupne kolaudovať, čo umožní majiteľom rodinných domov realizovať vodovodné prípojky.
Rok 2006
Pokračovanie vo výstavbe vodovodu, dokončenie vetvy „1“k vodojemu. Začala sa robiť časť vetvy „1-6“ od cintorína do Kostolnej ulice, Zrealizovala sa stavba objektu vodojemu.
Rok 2007
Pokračovanie vo výstavbe vodojemu so strojnotechnologickým zariadením, signalizácia, zabezpečovacie zariadenia, čerpacia stanica na prívodnom potrubí s chlórovňou a vybudovanie vodomernej šachty na prívodnom potrubí. Budovanie rozvodnej vodovodnej siete, časť vetvy „1 – 6“ Kostolná ulica a časť vetvy „1 – 7“ – Bariny.
Rok 2008
Práce na rozšírení vodovodnej siete v obci časť vetvy „1-6-1“ – Kostolná ulica a časť vetvy „1-2-1-1“ – k mlynu Petríkových č. 319.V tomto roku sa kolaudovali vybudované úseky rozvodnej siete, čerpacej stanice a vodojemu. Po ukončení administratívnych úkonov s prevádzkovaním vodovodu sa realizovali prvé rodinné vodovodné prípojky na odber vody napríklad 6-bytová jednotka, ZŠ Pernek.
Rok 2010
Výstavba rozvodnej vodovodnej siete v časti začiatok obce od Malaciek – ľavá strana, Bariny a pri ceste na Kuchyňu t.j. časť vetvy „1-7“, vetva „1-7-1“, časti vetvy „1-4“, časť vetvy „1 – 4 – 1“, vetva „1 – 4 – 2“ a časť vetvy „1 – 4 – 3“.
Rok 2011
Budovanie rozvodu vody v súbehu so štátnou cestou do Malaciek časť vetvy „1-4-1“, vetva „1-5“ a vetva „1-5-1“ – horný koniec, ľavá strana na Pezinok a na Zámčisko.
Rok 2012
Pokračovanie vo výstavbe rozvodnej vodovodnej siete , vetvy „1-5-2“ vetva „1-5-2-1“ , vetva „1-3“ časť „1-4“ , vetva „1-2“ vetva „1-2-1“ vetva „ 1-2-2“ vetva „1-2-1-1“ a časť vetvy „1-4-3“ – úsek od základnej školy po pravej strane na Pezinok a úseky ku kultúrnemu domu a záhumnie.
Rok 2013
Vykonávanie dokončovacích prác typu terénne úpravy ( komunikácie, chodníky, betonáže ...) tlakové skúšky, preplach a dezinfekcia zabudovaných potrubí, rozbory kvality vody, kolaudačné konanie a následne je možné na týchto úsekoch realizovať vodovodné prípojky.
Vybudovaný vodovod je rozdelený na:
  • privádzacie vodovodné potrubie priemeru DN 150, dĺžky 3 200 m, na úseku sú vybudované 3 x prechody ponad vodné toky (potoky),
  • rozvod vody v obci priemeru DN 100, dĺžka 9 305,5 m. Na tomto rozvode vody sa pri výstavbe museli budovať prechody ponad vodné toky 7 x izolované proti zamŕzaniu
 
h15
Mapa vodovodu - (pre zväčšenie klikni na obrázok)
 
 
rok dotácia vlastné prostriedky súkromné prostriedky
2001 1.900.000,- Sk 500.000,- Sk  
2002 1.478.500,- Sk 181.085,- Sk  
2005 1.500.000,- Sk 75.012,- Sk  
2006 3.100.000,- Sk 166.289,- Sk  
2007 5.100.000,- Sk 233.104,- Sk  
2008 0,- Sk 296.141,- Sk  
2010 61.177,- € 6.705,- € 6.420,- €
2011 192.515,- € 9.704,- €  
2012 181.100,- € 9.055,- €  
spolu 868.918,- € 73.649,- € 6.420,- €
 
Celkové náklady na výstavbu vodovodu 948.988,- €
 
 
 
 
Autor: Zuzana Zajičková