Left Flag
Right Flag

Škola


Pri písaní histórie perneckej školy som vychádzala hlavne zo zachovaných školských kroník.
 
Ľudová škola v Perneku je spomínaná vo farských vizitáciach (kontrola stavu farností) už v roku 1500. 
Prvé písomne zachytené meno učiteľa je Andrej Klenovič, rok 1755. V roku 1782 sa spomína meno učiteľa Františka Fchönvelder,  v roku 1812 Juraja Jurkoviča.
Podľa historických prameňov sa budova školy vždy nachádzala na mieste súčasnej školskej budovy. V kronike sa možno dočítať, že v roku 1859 sa nanovo stavala školská budova. V roku 1903 bola uzavretá dohoda medzi cirkevnými a obecnými predstaviteľmi o výstavbe novej školskej budovy. (Výpis z tejto listiny je na konci príspevku.) Budova bola postavená v roku 1908 už ako dvojposchodová. Počas stavby budovy bol miestnym učiteľom Ján Asztalovský. Do tohto roku bola v Perneku len jednotriedka, v ktorej sa učili všetky ročníky. V novo postavenej budove boli tri triedy a byt pre učiteľa. Do roku 1935 sa však jedna trieda na prízemí využívala ako pošta. V určitých rokoch bolo v Perneku viac žiakov ako bola škola schopná poňať, tak niektoré ročníky sa vyučovali v miestnych krčmách, u Martina Masaroviča a u Bencú (druhý dom smerom hore od súčasnej krčmy u Zaička), tento stav pretrvával ešte niekoľko rokov po druhej svetovej vojne.  Od roku 1936 až do roku 1941 bola škola štvortriedna. Počas vojny vznikla nemecká trieda, do ktorej chodilo až 32 nemeckých detí. Tento počet bol tak vysoký z dôvodu blízkosti letiska.  V tomto vojnovom období niektoré triedy školy slúžili ako ubytovňa pre nemeckých vojakov zamestnaných na letisku. Počas druhej svetovej vojny bolo vyučovanie často prerušované z dôvodu bombových náletov. Dňa 1.4.1945 bola budova zasiahnutá bombou, pričom bolo poškodené ľavé krídlo budovy. V tom čase bola v tých priestoroch jedna trieda nad vstupnou bránou.
Pomerne rýchlo po vojne sa znova obnovilo riadne vyučovanie, už 7.mája 1945 bol zápis detí do školy, spolu 152 žiakov bolo zaradených do troch tried.
Triednymi učiteľmi boli:
  1. Trieda (ročník 1 a 2)                 Alojzia Čulenová
  2. Trieda (ročník 3 a 4)                 Štefan Čulen
  3. Trieda (ročník 5,6,7,8)              Peter Žatko
Vo všetkých triedach sa začalo vyučovanie už 8.5.1945. Boli však veľké problémy so školskými pomôckami a deti často písali na baliaci papier, niektorí perami, iní ceruzkami.
Nakoľko ľavé krídlo budovy bolo poškodené a nebolo možné v ňom vyučovať, tak sa vyučovanie presunulo do školského bytu učiteľa Žatka. Po troch mesiacoch, v auguste 1954,  bolo rozhodnuté, že ľavé krídlo bude zbúrané a postaví sa ochranný múr. Toto rozhodnutie sformovalo súčasný výzor budovy.
Od 1. marca 1946 vyučujú na škole len dva učitelia. Štefan Čulen, riaditeľ školy, sa stal členom Československej presídľovacej komisie v Maďarsku, ktorá vykonávala presídľovanie Slovákov z Maďarska na naše územie. Poverený vykonávaním funkcie riaditeľa školy bol Peter Žatko. Aby bolo možné zabezpečiť vyučovací proces, bolo pristúpené k striedavému vyučovaniu, do obeda a po obede. Tento stav trval vyše roka. Deti v tomto povojnovom období netrpeli len nedostatkom školských pomôcok, ale aj nedostatkom šatstva a obuvi. Tak žiaci často chodili na brigády do miestnych stromových škôlok a nechodili pravidelne do školy. Pri rodinách v najväčšej núdzi, to učitelia tolerovali.
Vtedajší systém školskej dochádzky bol taký, že deti mohli vychodiť všetkých 8 ročníkov v Perneku, alebo  po piatom ročníku mohli ísť do prvej meštianky. Tam boli povinné tri roky a štvrtý bol nepovinný. Meštianka sa nachádzala v Lozorne. Deti tam dochádzali vlakom, čo hlavne v zime bolo veľmi nepríjemné vzhľadom na vzdialenosť železničnej stanice od obce a tiež kvôli našim veľkým perneckým vetrom. Počula som rozprávanie ako pri veľkých vetroch deti utekali k stromu, ktorého sa chytili a po ustatí najväčšieho veterného náporu utekali k druhému stromu, o ktorý sa chytili. Žiaci mohli ísť tiež zo štvrtého ročníka do gymnázia v Malackách. Chodilo ich tam však málo, lebo bola veľmi komplikovaná doprava vlakom. Muselo sa ísť z Perneka do Zohoru a až odtiaľ do Malaciek.
Ešte pred začatím školského roka 1946 bola podaná žiadosť o výstavbu dreveného pavilónu (dnešný názov drevenica) v snahe zabezpečiť plynulé vyučovanie. Nakoľko školská budova bola uznaná za nespôsobilú a vonkajším múrom ohrozovala chodcov. Cieľom týchto stavebných prác bolo aj získanie priestoru pre detskú opatrovňu pre 3 až 5 ročné deti. Predstavitelia našej školy požiadali o finančnú pomoc školský inšpektorát a štátny stavebný úrad. S výstavbou základov dreveného pavilónu sa začalo 15. novembra 1946. V novembri začali tiež rekonštrukčné práce na školskej budove. Zbombardovaná časť budovy bola zbúraná a už nebude dostavaná. 30 decembra 1946 boli dokončené základné práce na oprave budovy. 19.1.1947 bola ukončená montáž dreveného pavilónu. Ukončovacie práce na pavilóne a škole trvali ešte do konca mája daného roku.
Cez prázdniny roku 1947 boli občania spolu s učiteľom Petrom Žatkom aktívne zapojení do výstavby obecnej cesty k drevenému pavilónu.
5.10.1947 bola zriadená štátna detská opatrovňa a bola umiestnená na prízemí školskej budovy.
Ústavodarné národné zhromaždenie zákonom zo dňa 21.4.1948 sa uznieslo, že mládež dostane jednotnú výchovu a bude navštevovať od 3 do 6 rokov materskú školu a od 6 do 15 rokov bude chodiť do  národnej a strednej školy.  Naša škola bola od 1.9.1948 národnou školou s piatimi ročníkmi. Ostatné ročníky boli pričlenené k školám v okolí, hlavne do Kuchyne.
V povojnovom období sa žiaci našej školy zapájali do viacerých verene prospešných prác, ako boli napríklad výsadba stromčekov v lese, zbieranie lesných plodov, pomoc pri ručnej likvidácií škodcov na úrode, napríklad mandeolinky na zemiakoch, ďalej čistenie lúk. V neskorších rokoch pribudol zber železného šrotu, zemiakov, kukurice, zbieranie kameňov.
Deti za postupne začínali zapájať do kultúrneho života obce, aktívne sa zúčastňovali na rôznych oslavách,  napríklad výročia vzniku ČSR, pod vedením pani učiteľky Čulenovej sa hrávali divadlá.
Začiatkom 50. rokov minulého storočia chodí do perneckej školy 134 žiakov. Školské roky boli slávnostne otvárané na priestranstve pred drevenicou. V kronike sa môžeme dočítať, že na škole bolo viacero krúžkov, napríklad Mičurinsky, kde sa deti učili pestovať zeleninu a kvety. Riaditeľ školy pán Čulen viedol lyžiarsky krúžok. Už  v tomto čase sa pre deti pripravovali stretnutia s dedom Mrázom. Začala tu fungovať pionierska organizácia, s počtom 26 pionierov. V škole prebiehal tiež kurz ruského jazyka pre dospelých, ktorý viedol učiteľ Čulen,  mal 13 účastníkov. Zaujímavý je zápis v kronike z roku 1955, kde sa dočítame, že základným cieľom školy bol boj proti prepadávaniu.
23.5.1953 zomiera len vo veku 41 rokov Peter Žatko, miestny učiteľ, organista a obecný kronikár. Pernek bol jeho prvým a zároveň posledným učiteľským miestom. Do našej obce prišiel 1. marca 1939. Bol veľmi obľúbeným učiteľom, lebo už v tých časoch povzbudzoval žiakov k lepším študijným výkonom rôznymi súťažami, čím dosahoval vyššej angažovanosti aj u menej zdatných žiakov. Pernečania svoju vďaku a účtu tomuto človeku vyjadrili nielen účasťou na pohrebe, ale aj tým, že počas prevozu rakvy so zostatkami do rodných Veľkých Ostratíc chlapi zvolili na kostolných zvonoch až do momentu kým auto neprešlo na Pezinskú stranu Karpát.
V júni 1966 sa začala generálna oprava školskej budovy, ktorá skončila kolaudáciou 15.augusta 1967.
1.9.1967 sa začalo na školách vyučovať v tzv. jedenásť-dňovom cykle. Každá druhá sobota bola voľná. Dovtedy sa chodilo do školy každú sobotu.  Od roku 1968 postupne klesá počet žiakov, v tomto roku navštevovala miestnu školu 96 detí. Od septembra 1969 zahájila činnosť školská družina, bola umiestnená v drevenici. V drevenici zostalo vyučovanie ešte jednej triedy, konkrétne išlo o tretiu triedu. V roku 1971 už bola škola len trojtriedna, rozdelenie bolo nasledovné:
1. triedu navštevovali žiaci 1. ročníka
2. triedu navštevovali žiaci 2. a 4. ročníka
3. triedu navštevovali žiaci 3. a 5. ročníka
 
Opravu čakala už aj drevenica, pristúpilo sa k nej v roku 1972. Od tohto obdobia sa budova využívala len na účely družiny, o rok neskôr tam bola zavedená školská jedáleň.
Od roku 1974 sú na škole len 4 ročníky v dvoch triedach., 1 a 3 ročník, 2 a 4 ročník. Spolu mala škola len  60 žiakov. O tri roky neskôr, v roku 1977,  chodí do miestnej školy už len 50 detí.  V tomto roku som začala navštevovať perneckú školu aj ja. Z tohto obdobia mám nezabudnuteľnú spomienku na staré vysoké kachle na drevo, ktoré stáli v každej triede. Často sa stávalo, že kachle sa ráno rozhodli, že namiesto horenia budú len dymiť do miestností.  To pre učiteľov a žiakov znamenalo zahájiť vyučovanie dlhšou rannou zdravotnou prechádzkou po okolí a dúfať, že kachle si to rozmyslia. Až nástupom novej riaditeľky pani Ľavdisovej v roku 1980, sa zaviedlo ústredné kúrenie, tiež  žiarivkové osvetlenie v triedach, vymaľovala sa celá škola. V letných mesiacoch sa začalo so stavbou kotolne, skladu a telocvične na mieste zbúranej starej školy na školskom dvore.  V tomto období sme mali na škole ešte jednu raritu a to boli záchody latrínového typu na konci školského dvora. Splachovacích záchodov sa žiaci dočkali až v roku 1981. V tom istom roku sa vybudovala pivnica pri drevenici
V tomto období sklesol počet žiakov na 39 a škola mala len tri ročníky. Ostatní žiaci chodili do školy do Kuchyne. Pozitívnou zmenou zase bolo, že za začali podávať mliečne desiate. 
Počas socialistického zriadenia si žiaci spolu s učiteľmi museli pripomínať viacero ideologických sviatkov, ako napríklad Veľká októbrová socialistická revolúcia, výročie narodenia V. I. Lenina, Februárové víťazstvo čsl. pracujúceho ľudu, Deň čsl. ľudovej armády, sviatok práce, výročie založenia KČS, Slovenské národné povstanie, deň znárodnenia.  K týmto výročiam si pripravovali besiedky. Určite detskej duši boli bližšie akcie ako karneval, posedenie pod jedličkou, branné cvičenia, či športové dni, návšteva našej pošty, návšteva letiska, či rôzne výlety do Bojníc, Bratislavy, Brna a pod.
Odchodom učiteľského páru Lavdisovcov do dôchodku sa uprázdnil učiteľský byt. Do týchto priestorov sa v roku 1990 presťahovala školská jedáleň a školská družina. Prestal sa využívať  objekt drevenice na školské účely. Po určitom čase v drevenici vznikla krčma.
Zásadné nezhody v učiteľskom zbore v roku 1993 majú za následok, že  viacero rodičov sa rozhodlo dať svoje deti do iných škôl, najviac detí v histórií perneckého školstva začalo chodiť do Malaciek. Samozrejme navštevovaná je aj škola v Kuchyni. Od tohto roka sú v škole len dva ročníky. Do tretieho už deti chodia do Malaciek a Kuchyne. Žiakov v škole zostalo len 21. Za dva roky sa situácia ešte zhoršuje,  v prvom ročníku je 5 detí  a v druhom 6 detí. Počet detí sa v blízkej budúcnosti nezvýši, ale vtedajšia riaditeľka Vilma Bartalská zariadi otvorenie aj tretieho ročníka. Skladba žiakov vyzerá nasledovne: 1. ročník má jedného žiaka, 2. ročník piatich žiakov a 3. ročník tiež piatich. O rok neskôr pri počte 15. žiakov sa otvára aj štvrtý ročník, pričom všetci žiaci sú v rámci jednej triedy, ktorú učí jedna učiteľka. V roku 2002 sa počet žiakov vyšplhá na 22 a otvárajú sa tu dve triedy s dvomi učiteľkami.
V novembri 2002 prešli kompetencie v oblasti školstva na obce. Pernek tak prevzal dva objekty: Základnú školu a Materskú školu. Zariadenia sa nachádzali na dvoch rôznych miestach. Pôvodná materská škola bola v havarijnom stave a nevyhovovala už ani z hygienického hľadiska. Okrem toho bola pre väčšinu obyvateľov pomerne ďaleko, nachádzala sa až za kostolom. Obecné zastupiteľstvo sa začalo zaoberať myšlienkou obidve zariadenia zlúčiť. Rekonštrukciu vyžadovali oba objekty, no v možnostiach obce bola rekonštrukcia len jedného z nich. Počas prázdninových mesiacov r. 2005 sa zrealizovala prestavba školskej budovy. Aby sa mohla do tejto budovy presťahovať aj materská škola, bolo potrebné vybudovať nové sociálne zariadenia pre potreby žiakov na poschodí. Zrušením strechy nad kuchyňou sa vytvoril priestor pre školský klub detí. Miesto tu našla aj počítačová trieda. Vyriešil sa prechod detí do telocvične priamo z budovy, vďaka čomu už nemusia chodiť cez dvor. Počas rekonštrukcie bolo vymenené celé vykurovanie a opravená kotolňa. O rok neskôr prišlo k rekonštrukcií strechy na pôvodnej časti budovy, urobila sa výmena okien na telocvični, vymenili sa vonkajšie dvere, spravilo sa zateplenie a nová fasáda na celej škole. Ďalej sa zámkovou dlažbou upravil vchod do školy a vymenila sa vstupná brána.
 
 
Obdobie Riaditeľ školy Učiteľ Poznámka
19. storočie   Jozef Klinda aj organista
19. storočie   Gustav Engelman aj organista
19. storočie   Michal Vesner aj organista
19. storočie   Štefan Šimáček aj organista
19. storočie   Jozef Mecséry aj organista
19. storočie   Viktor Uxa aj organista
1869 – 1919   Ján Asztalovský aj organista
1919 – 1939 Ján Vojtech    
    Mária Buhlovičová  
    Vilma Slobodová  
    Ján Mičko  
-1960    Alojzia Vaňková, za vydata Čulenová  
    Štefan Čulen  
    Otto Hauptvogl  
1938 -   Terézia Petríková  
1939 - 1953   Peter Zaťko organista, kronikár
1939 - 1963   Štefan Čulen    
1946 - 1948 Peter Zaťko   poverený zastupovaním
1950 - 1951   pani Somorová  
1951 - 1953   Júlia Haffnerová  
1953 - 1954   Mária Petríková  
1954 - 1956   Anna Ambrová  
1954 - 1957   pán Slanicay  
1956 - 1963   Magda Ubárová  
1957 -1961   Matilda Kolandrová  
1957 - 1971   Mária Pencáková, za vydata Boškovičová  
1959 - 1961   pani Súkeníková  
1960 - 1961   Baltazár Pír  
1961 - 1961   Dezider Ferianc  
1961 - 1962   E. Groschmidtová  
1962 - 1964   Mária Uzsáková Mária  
1962 - 1964   Margita Palková, za vydatá Čulenová  
1963 - 1970 Ján Mrlian    
1963 - 1964   Zuzana Vargová  
1963 - 1965   Mária Danková  
1964 - 1965   Anna Rzymanová  
1964 - 1970   Alica Mrliánová  
1963 - 1966   pani Pelzlová  
1965 - 1968   pani Oláhová  
1966  - 1968   pani Rusnáková  
1967 - 1968   Zita Minarových  
1969 - 1970   Viera Hudáková  
1969  - 1970   Mária Budáčová  
1970 -1975 pán Neumann    
1970 - 1975   pani Neumannová  
1970 - 1971   pani Mihalovičová  
1971 - 1972   pani Podmajerská  
1971 - 1972   pani Konderová  
1972 - 1974   pani Kováčiková  
1972 - 1973   pani Jánošová  
1975 - 1979 Milan Neščák    
1975 - 1979   Helena Neščáková  
1979 - 1989 Elena Ľavdisová    
1979 - 1987   Milan Ľavdis  
1985-1986   Anna Mojžisová Zastupovanie p. Ľavdisa
1987 - 1991    Vilma Bartalská  
1989 - 1991 Július Uher    
1991 - 2006 Vilma Bartalská    
1991 - 1992   Rudolf Damaškovič  
1992 - 1992   Andrej Brna  
1992 - 1993   Anna Vicenová  
2002 - 2006   Oľga Šamulková  
2006 - Silvia Hricová    
2006 -   Tatiana Išpoldová   
       
       
       
       
 
                                                                                                            Autor: Zuzana Zajičková
Zdroj:  
Školské kroniky

Spomienky Pernečanov