Left Flag
Right Flag

Jazyk a záhorácky slovník


 
  • do roku 1784 bola na území terajšieho Slovenska úradným jazykom latinčina. Kráľ Jozef II. dňa 11. mája 1784 nariadil v ústredných, stoličných a mestských orgánoch ako úradný nemecký jazyk.
  • 17. októbra 1805 prijal uhorský snem v Bratislave zákon, ktorý umožňoval úradovanie v maďarčine.
  • 10. augusta 1812 vydal panovník František II. nariadenie proti maďarizácií. Stolice a súdy mali úradovať v jazyku, ktorým hovorilo obyvateľstvo.
  • 13. mája 1840 na rokovaní uhorského snemu bol prijatý zákon, ktorým sa zaviedla maďarčina do všetkých politických a súdnych úradov. Na ďalšom uhorskom sneme v r. 1843 sa rozšírilo používanie maďarčiny na všetky oblasti verejnej správy a súdnictva.
  • 29. februára 1920 Dočasné Národné zhromaždenie prijalo ústavu prvej ČSR, jazykový zákon a ďalšie dôležité zákony. Jazykový zákon označil československý jazyk za „štátny oficiálny jazyk“. Národnostné menšiny mali právo používať svoj jazyk v úradoch a súdoch v tých okresoch, kde tvorili viac ako 20 percent obyvateľstva.
  • 15. novembra 1995 NR SR schválila Zákon o štátnom jazyku. Slovenský jazyk má podľa zákona spájať všetkých občanov SR.
 
 
Napriek týmto rôznym jazykovým zákonom a úpravám, obyvatelia Perneka už desaťročia zostávajú verný svoju záhoráckemu nárečiu. Hovorí sa, že vtáka poznáš po perí, nezáhoráka po reči. Ak keby sa akokoľvek snažil „vyprávjat“ po záhorácky , nevie vysloviť hlásku u (biu, išeu, mjeu ...) Vždy sa mu tam drie spoluháska „v“. Medzi jedno najťažšie vysloviteľné slovo patrí „ povidaua“.
 
 
Niektoré krásne záhorácke slová a slovné spojenia:
 
Aňi rici, aňi cici veľmi chudá žena
báňať fajčiť
bachratý tlstý
bantovat rušiť, otravovať
báraj hoci
bohudímem do vetra
bolí mňa ceuí čovjek bolí ma každý kusok tela
buršla saláma
bríuat potulovať sa, chodiť
budelár peňaženka
búrí pór
ceuú siuú celou silou
cohnit nenásytne jest
čemer pokazený žalúdok
čepcovať biť po hlave
česnút udrieť
čut počuť
desik – cosik z ničoho nič
dépa nádcha
diškurovat diskutovať, rozprávať sa
dohoví ktovie
drek nič, márnosť
duchna perina
dzekovat ďakovať
dzime poďme
dzífča dievča
fčil teraz
flígl horné vetracie okno
frištuk raňajky
furt stále
glanc lesk
golozňa hlava
hanšpígl neposedný človek
hňogi kusy
hňognút udrieť
hoňíš mňa jak zdutú kozu naháňaš ma
huckat navádzať
hučí jak piliňák je príliš hlučný
húra povala
chodzit jak vitriritka chodiť naľahko oblečený
jak na mú dušu jak naozaj
kerí pred kerého kto z koho
klumperaj haraburdie
kochl kvetináč
kšír riad
kugluf bábovka
labzovat túlať sa
liskat fackovať
lúbat bozkávať
máš ho vidzet ešte že čo
míščafla lopatka na smetie
mjet vrtulu mať vypité
mochlat sa zavadzať, pliesť sa pod nohy
ná jak? ako?
nápaky naschvál
nemehuo nemotorný človek
nočky halušky
ňúrat hľadať
omúvat ohovárať
išidzit oklamať
otŕčiť kopita zomrieť
pahnost nechet
pajzák darebák
piglajz žehlička
pukúta kytica
rajzovat chodiť z miesta na miesto
recko ríbezle
retovat pomáhať
reznút udrieť
ribinko miláčik 
skrzevá pretože, pre
skuvíňat plakať
strečkovat vrtieť sa, nestáť na mieste
šenk hostinec
šlauch hadica
škvarelina praženica
šmidling pažítka
šporhelt sporák
štengrovat podpichovať
šúní uschnuté lístie
teren tete lélki hned pohrozenie
tročtovat debatovať
vzít si na paškál posvietiť si na niekoho,  dať si na niekoho pozor
zelé kapusta
žváchat žuť
z tvojich rečí sa prčky láhnú táraš, nedá sa ti veriť
 
 
 
 
 
                                                                             Autor: Zuzana Zajičková