Mlyny

V novoveku sa v Perneku na potoku prameniacom v Malých Karpatoch nachádzali štyri jednokolesové mlyny. ¹ Najstaršia zmienka o počiatkoch mlynárstva v obci pochádza už z polovice 16. storočia, keď sa mlynár z Perneka Blažej Caluus sťažoval na zemepána, že prv bolo zvykom platiť za mlyn jeden zlatý, teraz však bol nútený k platbe vo výške dvoch zlatých a 25 denárov. Jedno vykŕmené prasa, ktoré pre potreby svojho domu držal, mu násilne odňal kastelán, pričom prasa malo hodnotu troch zlatých. Sťažnosť spomína, že miestni mlynári boli na rozdiel od predchádzajúceho obdobia nútení celé tri týždne slúžiť svojimi vlastnými majetkami, mlynmi v ich vlastníctve, panstvu.²

Portálny súpis z roku 1552 spomína v Perneku jednu portu patriacu mlynárovi.³ V súpise z nasledujúceho roku a rovnako aj neskôr sa uvádza, že v obci platili mlynári daň z dvoch port.⁴ V roku 1598 boli v Perneku vybudované už tri mlyny. Ich mlynármi boli Juraj Zajíc (Zaiicz), Ján Slovák a Stanislav Skaušký (Szkausky).⁵ Podľa dikálneho a portálneho súpisu z roku 1609 boli v Perneku uvedení dvaja mlynári Stanislav Poliakovič a Melichar Slovák. Popri týchto mlynároch bol v roku 1618 tretím mlynárom v Perneku Juraj Stanickovič (Sztaniczkowitt). Jeden z týchto mlynov postihol do roku 1622 požiar, keďže bola v portálnom súpise uvedená jedna mlynárska porta ako spálená (combusta).⁶ V roku 1647 perneckí mlynári odvádzali poplatok vo výške osem zlatých. V portálnom súpise z polovice 17. storočia boli zaznamenaní mlynári Pauličkovič (Pauliczkowicz) a Martin Palka.⁷

Ďalšie správy o mlynároch v Perneku pochádzajú až zo začiatku 18. storočia. Podľa daňového súpisu z roku 1715 boli v obci zdanené tri poddanské mlyny s jedným mlynským kolesom. Prvý vlastnili Peter Vranovič spolu s Michalom Zaičkom, druhý Daniel a Michal Perňciška a tretí Andrej Bártončík. Ani jeden z mlynov však neprinášal žiadne výnosy. V roku 1720 sa spomínajú štyri mlyny na rovnakej riečke, ktorých mlynármi boli: Matej Martončik, Michal Pernický, Michal Jelenek a vdova Christianová (Christianca). Majetkové pomery na perneckých mlynoch sa do roku 1727 zmenili. Celé mlynské koleso vlastnili Matej Bartončik a Michal Pernička. Polovičný podiel mali na mlynskom kolese Michal Jelenek spolu s Jurajom Beňom. Posledný mlyn patril Michalovi Federečovi spolu s Michalom Markovičom, ktorí zaujali mlyn po vdove Christianovej. Tento mlyn v 30. rokoch 18. storočia obhospodarovali po ich smrti vdova Federčova a Markova. V roku 1738 boli v Perneku zapísané štyri mlynské kolesá: dve kolesá mali vdovy Markova a Brichtova, ďalšie dve mlynské kolesá boli v polovičnom vlastníctve. Jeden mlyn mali Michal Pernička starší a Martin Pernička. Druhý mlyn mali Pavol Beňa a Martin Jelen. V 40. rokoch 18. storočia mlyny po spomenutých vdovách zaujali Matej Bartončík a druhý Ján Paulina spolu s Jurajom Dopjerom.⁸

Od polovice 18. storočia až minimálne do konca 70. rokov 18. storočia boli v Perneku zdaňované len tri mlyny: Jelenekovský, Perničkovský a Klenovičov, ktorý neskôr prevzal Anton Ort. V obci okrem mlynárov pracovali v tomto období aj traja mlynárski učni.⁹ Podľa kanonickej vizitácie z roku 1782 bol mlynár Michal Pernička od domu a svojho mlyna povinný dávať miestnemu kňazovi jeden a pol bratislavskej merice pšenice, dve kurčatá a 28 denárov ročne a rektorovi tri štvrtiny bratislavskej merice pšenice.¹⁰ Je pravdepodobné, že sa Perničkovský mlyn nachádzal najďalej od fary, a preto podliehal týmto povinnostiam. Do konca 18. storočia boli v prevádzke opäť štyri mlyny popri mlynoch, ktoré spravovali príslušníci rodiny Jelenekovcov a Perničkovcov, boli v obci mlynármi aj Matej Chmela a Matej Hedbávny. Mlynár Matej Chmela bol aj nájomcom pôdy a Matej Hedbávny bol zase podkrčmárom (subeducillator). Podobne ako v predchádzajúcom období sa v obci učili mlynárskemu remeslu aj traja učni.

                                                                                                 Autor: Mária Zacharová