Hlavné menu

Kto je tu ??

Cirkevné osobnosti

Cirkevné osobnosti so vzťahom k Perneku:

Msgr. Anton Richter – pápežský prelát, 15 rokov jeden z nás


Anton Richter sa narodil 13.6.1899 v Štósi, okres Košice. Otec bol panský krajčír, okrem Antona vychoval ešte 4 chlapcov.

 Stredoškolské štúdia absolvoval na Rimsko-katolíckom gymnáziu v Rožňave, ktoré viedli kanonici Rádu premonštrátov. Vysokú školu teologickú navštevoval taktiež v Rožňave. Ako nadaný žiak bol navrhnutý na teologické štúdium na viedenskú bohosloveckú fakultu, plán sa však hlavne pre nestálu situáciu na konci 1. svetovej vojny nepodarilo uskutočniť. 29.7. 1922 bol Anton Richter v košickom dóme svätej Alžbety vysvätený za kňaza. Vysviacku prijal od košického biskupa  Dr. Augustína Fichera - Colbrie. V tom istom roku nastúpil ako kaplán vo farnosti Rapovce. O rok neskôr, v roku 1923, mu je už ako správcovi farnosti zverená obec Podkriváň.  Od roku 1925 do roku 1934 pôsobil ako farár v Jelšave. Jeho ďalšie kroky viedli na Apoštolskú administratúru v Trnave – rok 1934 až 1939, kde pôsobil vo funkcií administrátora. Ďalšou jeho zastávkou bola farnosť v Topoľčanoch, kde sa prejavil ako nadšený priaznivec diela sv. Jána Bosca.  Tu oslávil dekan-farár a tajný pápežský komorník svoje 25. výročie kňazskej vysviacky.  Dĺžka pôsobenia v tejto farnosti nie je jasne ohraničená.  De facto tu pôsobil do roku 1950, de iure až do roku 1968.  Prečo táto nejednoznačnosť? Anton Richter bol dňa 15. augusta 1950 odsúdený Štátnym súdom v Bratislave pre svoj „protištátny postoj“.  Totiž ešte 29. apríla 1950 bol „vlastizradným „ biskupom Michalom Buzalkom tajne vysvätený na biskupa v budove bratislavského seminára. Komunistický režim mu nikdy neumožnil vykonávať funkciu biskupa.

Po odpykaní trestu bol preložený do Šiah, kde pôsobil do roku 1959.

28. októbra 1959 je menovaný správcom farnosti Pernek. Dlho obyvatelia Perneka nevedeli akého vzácneho človeka medzi sebou majú. Počas svojho pôsobenia v Perneku zabezpečil kompletne  opravu kostola a farskej budovy. Chodieval birmovať hlavne do maďarsky hovoriacich dedín.

V roku 1969 bol Anton Richter oslobodený Krajským rehabilitačným súdom v Bratislave z obžaloby, na základe ktorej bol odsúdený v r. 1950. Toto súdne oslobodeniu mu umožňovalo vrátiť sa do farnosti Topoľčany, kde bol de iure stále farárom. Pre pokročilý vek a veľký nárast obyvateľov v Topoľčanoch sa tejto možnosti vzdal. Prijal menovanie za kanonika Družnej kapituly v Bratislave, svoje miesto však pre rôzne príčiny nikdy nezastával. Naďalej zostal farárom Perneka. Počas celého jeho pôsobenia u nás s ním bývala vždy veselá teta Magda.

V auguste 1974 sa chorý odobral na odpočinok do Charitného domova v Pezinku. V tom čase mal 75 rokov. Anton Richter zomrel 20. júna 1975, vo veku 76 rokov. Pochovaný je na cintoríne v Perneku.

Získané hodnosti:

1925         Assesor

1937         Pápežský komorník, okresný dekan

1947         Apoštolský protonotár

1950         Tajne vysvätený biskup

1969         Bratislavský kanonik


O veľkosti človeka a kňaza Antona Richtera svedčí aj zápis v našej farskej kronike. „ Pán prelát, tak ho všetci nazývali, bol v dedine obľúbený, hlavne u staršej generácie, lebo bol kňaz horlivý, spravodlivý, mal dobré srdce.“

 

František Minarových - kňaz, pedagóg, robotník, Pernečan 

František Minarových sa narodil 16.3.1912 v roľníckej rodine Kataríny a Františka Minarových.  Bol ako prvorodený syn zo štyroch súrodencov (František, Pavol, Klementína, Jozef).

 Už ako jedenásťročný odchádza študovať na arcibiskupské gymnázium do Prahy. Napriek faktu, že v roku 1924 mu zomiera otec, mladý nádejný chlapec pokračuje vo svojich štúdiách. Po ukončení gymnaziálneho štúdia, pokračuje na Rímskokatolíckej bohosloveckej fakulte v Trnave a Bratislave.

Kňazskú vysviacku má 17.5.1936, následne slúži medzi svojimi rodákmi v Perneku svoju prvú Svätú omšu. Podľa žijúcich pamätníkov, sa táto Svätá omša konala na voľnom priestranstve pred farou a na jeho novo kňazské požehnanie čakali ľudia po oboch stranách ulice od fary až po koniec cintorína. Ako mladý kaplán pôsobil v Čachticiach, Komjaticiach, Holíči, Smoleniciach. V roku 1940 začína svoju kariéru stredoškolského profesora latinčiny a gréčtiny na Biskupskom gymnáziu v Trnave. V roku 1945 sa stáva administrátorom (správcom farnosti) vo farnosti Dolné Dubové.  V roku 1947 je vymenovaný za biskupského gymnaziálneho komisára v Hlohovci. Začiatkom 50. rokov bolo Komunistickou stranou Československa vydané nariadenie o zvesení krížov, ktoré boli dovtedy základným inventárom každej školskej triedy. František sa tomuto nariadenia vzoprel a za svoje presvedčenie a postoje sa dostal do vyšetrovacej väzby. Výsluchy boli neľudské a preto sa pokúsil v roku 1950 o ilegálny prechod štátnej hranice do Rakúska. Jeho pokus bol však neúspešný a v roku 1951 je odsúdený na 14 rokov väzenia za vlastizradu. Prešiel mnohými československými väznicami od Pankráca cez Mirov, Jachymov, Ilavu. Amnestia politickým väzňom ho v roku 1962 zastihla v Leopoldove. Pre svoje názory bol na takzvanej centrálnej evidencií odporcov socializmu, nazývaná aj čierna listina komunistického režimu. Ihneď po prepustení z väzenia mu nebol udelený štátny súhlas k pastorácií a bolo mu ponúknuté miesto strážnika a kuriča u asfaltérov. Štátny súhlas dostáva v roku 1964, kedy nastupuje ako kaplán do Šamorína. Po 5 rokoch, v roku 1969 je preložený do farnosti Koválov, kde pôsobí ako administrátor až do svojho dôchodkového veku, do roku 1973. Jeho pôsobenie v tejto farnosti bolo často konfrontované vedením Okresného výboru komunistickej strany v Senici. Od roku 1973 bol znova mimo pastorácie, znova mu bol odobratý štátny súhlas. Tento krát z dôvodu aktívnej účasti na udalostiach roku 1968, kde bol jedným z  iniciátorov cirkevných požiadaviek na Československú vládu.  Od tohto obdobia pracoval v civilnom sektore ako garážmajster vo firme Slovšport.
.
Svoju jeseň života prežil v Senci u svojej sestry, odkiaľ bol zo značne podlomeným zdravím v roku 1985 prevezený do nemocnice, kde po krátkom čase 30.7.1985 zomiera. 
 .
 .
 Jozef Karáč- jediný žijúci kňaz pochádzajúci z Perneka 
 

Jozef Karáč sa narodil 30.3.1953 manželom Márií a Štefanovi Karáčovým. Vyrastal ako jedináčik, veľmi skoro mu zomrel otec a celá zodpovednosť za jeho výchovu bola na matke.


  Po absolvovaní gymnázia v Malackách sa rozhodol pre štúdium na Rímskokatolíckej bohosloveckej fakulte v Bratislave, kde je 12.6.1977 vysvätený za kňaza. Prvú Svätú omšu slúžil v Perneku. Ako kaplán pôsobil od roku 1977 v Šaštíne-Strážach. V roku 1985 nastupuje už ako dekan a farár do Unína. Po desiatich rokoch je premiestnený do Bratislavy – Svätej rodiny v Petržalke. Pôsobenie v Petržalke by sme mohli nazvať veľkou budovateľkou érou v jeho živote. Za jeho pôsobenia v tejto farnosti sa v roku 2001 začalo s výstavbou nového moderného kostola a okolitého areálu. V septembri 2003 sa na priestranstve pred týmto kostolom uskutočnilo stretnutie so Svätým otcom Jánom Pavlom II. V súčasnosti Jozef Karáč pôsobí vo farnosti Radošovce, kde nastúpil 1.7.2007.

 

 
 

Reklama

slovaklines.png
 

Vyhľadaj

© 2017 PERNEK
Joomla! is Free Software released under the GNU/GPL License.