Hlavné menu

Kto je tu ??

História

Pôvodný názov obce sa uvádza už v roku 1206 ako Misle, neskôr v roku 1231 ako Mislen. Názov Pernek (Perneck) sa po prvý raz vyskytuje okolo roku 1394, od kedy sa datuje aj prvá písomná zmienka o obci. Historické pramene majú na význam názvu obce rôzne vysvetlenia. Napr. Ján Stanislav odvodzuje meno Pernek od perunek, miesto, kde sa obetovalo bohovi Perúnovi. Iná verzia hovorí, že kde stojí obec bolo divé horské údolie, v ktorom bývali Nemci. V jednom kúte pod príkrym horským svahom sa zdržiavali medvede. Bol to teda medvedí kút – Bareneck, ktoré Slovania vyslovovali Pernek. Ďalšia verzia znie tak, že meno je odvodené od obyvateľa Hansa Pernekkera.  Za najstaršiu časť obce sa považuje ulica „Tŕnie“, kde si pôvodní obyvatelia vybudovali kaplnku, na mieste ktorej sa v rokoch 1672 až 1675 vybudoval kostol sv. Ducha, postavený v barokovom štýle s klasicistickou úpravou fasád. Pernek bol poddanskou dedinou Plaveckého hradu. V priebehu rokov patrila Fuggerovcom, Balassovcom i Pálffyovcom.  V roku 1663 prešli obcou turecké vojská pri útoku na Viedeň. Na mieste prechodu Turkov z Jabloňového do Perneka je vybudovaný vojenský výcvikový priestor „Turecký vrch“, ktorý sa nachádza asi 4 km južne od obce. Súčasťou obce bola aj osada „Hute“, ktorá vznikla okolo roku 1670. Náleziská kremeňa v tejto lokalite vytvorili podmienky pre vznik sklenej huty. Potvrdzujú to náleziská sklenených predmetov z nedávnej munulosti. Osada zanikla po zániku továrne. „Zámčisko“ – názov lokality Perneka, ktorý sa zachoval dodnes. Na tomto mieste boli za povstania Františka II. Rákoczyho vybudované obranné násypy i priekopy, našli sa tu aj strieborné peniaze z čias Leopolda (1657-1705). Na „Zámčisku“ sa zastavilo Heisterovo vojsko na úteku pred kurucmi, ktorým velil Károlyi. Ľudová povesť hovorí, že v Perneku bol aj sám František II. Rákoczy. Železný kríž na Jahodnisku, 3 km od Perneka, sa dobýval od r. 1840 pyrit, najmä pre obsah síry na výrobu strelného prachu proti Napoleonovi a neskoršie na výrobu kyseliny sírovej.  Síra sa ťažila až do konca I. svetovej vojny.  V chotári boli do konca 17. storočia bane na striebro a zlato. O zlate v Perneku hovorí aj povesť „Zlatý poklad pod Babou, ktorú uverejnil Peter Straka. Počas I. svetovej vojny boli severovýchodne, asi 3 kilometre od Perneka, ešte v prevádzke antimónové bane. Antimón, ktorý dodáva pevnosť oceli, bola veľmi žiadaná surovina hlavne počas vojnových období. Za prvej svetovej vojny, v roku 1917, spoločnosť Klímove banské a hutné závody postavila úzkokoľajku pre dopravu suroviny z baní do továrne pri zastávke a nákladisku Pernek.                      

Bola asi 6 km dlhá, s jednou úvraťou približne v polovici trasy pre lepšie zvládnutie výškového rozdielu. V dôsledku povojnovej krízy bola v roku 1922 ťažba v baniach zastavená a v roku 1924 firma likvidovaná. Železnička bola pravdepodobne tiež zrušená.  V roku 1828 mala obec 4 mlyny.  V tom istom roku bývalo v Perneku 1 115 obyvateľov, ktorí sa zaoberali výrobou kvalitných brezových metiel, povozníctvom (zvážanie rudy, dreva), pálením dreveného uhlia, známi boli pestovaním konopí a ich predajom v Uhorsku, Rakúsku a na Morave. Pri sčítaní ľudu v roku 1940 obývalo Pernek 1 190 obyvateľov. Ľudia pracovali prevažne v lesoch a poľnohospodárstve. Pestovali obilniny, zemiaky, kapustu. Les neposkytoval len stavebný materiál a ochranu ped nepriateľom v čase núdze, ale bol aj zdrojom obživy obyvateľov. V roku 1949 bolo založené JRD, ktoré sa neskôr stalo aj vlastníkom miestneho kameňolomu.

 

Reklama

slovaklines.png
 

Vyhľadaj

© 2017 PERNEK
Joomla! is Free Software released under the GNU/GPL License.