Geologická stavba okolia Pernek

Pohorie Malé Karpaty vystupuje v pásme centrálnych Západných Karpát, ktoré sú súčasťou karpatského oblúka prebiehajúceho prevažne cez územie Slovenska, Poľska, Ukrajiny až do Rumunska. Malé Karpaty zaraďujeme do tzv. jadrových pohorí Západných Karpát, na geologickej stavbe ktorých sa podieľajú tektonické jednotky kryštalického jadra najstarších hornín (granitoidy, metamorfované horniny) a tiež aj obalové a príkrovové jednotky z mladších, prevažne druhohorných hornín.

Pernek sa nachádza v oblasti takzvaných Pezinských Malých Karpát. Tie tvoria najstaršie horniny kryštalického jadra (fundament Tatrika) a sú zastúpené staropaleozoickými (pozn. prvohornými) metamorfovanými vulkano-sedimentárnymi horninami (Pernecká a Pezinská skupina) a mohutnými granitoidnými (pozn. žulovými a žule podobnými horninami) telesami. Áno, Pernek má aj v geológii významné postavenie, či už ako svetovo významná mineralogická lokalita (viď časť venovaná mineralógii), ale aj po obci pomenovanej skupine hornín.

Obec sa nachádza v rozmedzí Malých Karpát, ktoré vplyvom tektonických pohybov vytvárajú výraznú hrásťovú štruktúru a Viedenskou panvou (Borská nížina). Bezprostredne v okolí obce prebieha zlom ohraničujúci zdvíhajúce sa pohorie Malých Karpát oproti poklesajúcej Borskej nížine. Tieto zlomy ohraničujúce celé Malé Karpaty, spolu s priečnymi  zlomami vytvárajúcimi hlboké doliny sú pravdepodobne príčinou zemetrasení, ktoré boli v Pernecko – Modranskej zóne zaznamenané v druhej polovici 19. Storočia a v roku 1914.V roku 1976 bol  v oblasti zaznamenaný aj zemetrasný roj.

Samotná obec leží prevažne v takzvanom sedimentárnom obale tatrika (Obr. 1), ktoré je tvorené prvohornými, až  druhohornými (vrchný perm až vrchná krieda 260 – 94 miliónov rokov) karbonátmi (pozn. vápence a dolomity).  Vo východnej časti do chotára zasahuje druhohorné Fatrikum (spodný trias – vrchná krieda 251 – 94 miliónov rokov) vo vysockom a zliechovskom vývoji (pozn. časť smerom na Kuchyňu) ktorý je tvorený ílovitými bridlicami, vápencami a dolomitmi. V južnej časti k nám zasahuje Orešianska jednotka Tatrika (vrchný silúr – spodná krieda? 423 – 126 miliónov rokov) tvorená kryštalickými staropaleozoickými horninami (bridlice a svorové ruly), triasovými sedimentárnymi horninami (kremence, pestré bridlice, dolomity) a jursko až spodnokriedovými  polohami  bridlíc, slieňovcov, brekciovitých a rohovcových vápencov. Západne od obce sa nachádza Viedenská panva tvorená prevažne treťohornými a štvrtohornými  sedimentmi.

Východným smerom od obce, v smere na Pezinskú babu sa nachádzajú horniny Perneckej skupiny. Pernecká skupina tvorí exhumovanú nekompletnú ofiolitovú sekvenciu (pozn. súbor hornín predstavujúci zemskú kôru pod prvohorným oceánskym dnom (Obr. 2)), kde periplutonická metamorfóza dosiahla až spodnú úroveň amfibolitovej fácie. V alpínskom orogéne počas kriedy prebiehala málo výrazná nízkostupňová metamorfóza, ktorá postihla kryštalinikum, aj časť mezozoických jednotiek. Pernecká skupina je tvorená bazaltmi (pozn. čadič), gabrami (pozn. hlbinný ekvivalent čadiča) a flyšovými sedimentárnymi horninami (pozn. v našom prípade horniny striedajúce vrstvy pieskovcov a ílov ukladané v hlbokých oceánskych bazénoch počas prvohôr pred 420 – 390 miliónmi rokov).Počas hercýnskeho vrásnenia podľahli metamorfóze (pozn. premene), ktorej výsledkom sú mocné komplexy amfibolitov a nízko metamorfovaných bridlíc. Práve v horninách Perneckej skupiny sa zväčša nachádzali polohy rudných minerálov, ktoré boli v okolí Perneku ťažené (viď História baníctva v Perneku ).

Hydrotermálne ložiská vznikali z horúcich kvapalno-plynných roztokov prúdiacich po puklinách, alebo čiastočne impregnujúcich (pozn. prenikajúcich) okolité horniny. Horúce kvapalné a plynné roztoky z ktorých sa vyzrážali kovové prvky a iné minerály, pochádzali z postmagmatického štádia prieniku granitoidných telies. Tvar týchto ložísk je žilný, to znamená že výrazne prevláda rozmer dĺžky nad šírkou a hrúbkou ložísk, čo je spôsobené práve tým, že sú vyplnené dlhé a úzke pukliny v horninovom masíve.  V okolí Perneku vznikali epitermálne ložiská s nižšou teplotou hydrotermálnych roztokov a minerálmi ako galenit a sfalerit. Jedná sa hlavne o ložiská v podbabskej doline v okolí Gašparovej a pravdepodobne  hydrotermálneho pôvodu je aj ložisko zlata a striebra dobývané Svätodušnou štôlňou na konci Perneku.

Metamorfno-stratiformné ložiská pyritu sú viazané na čierne grafitické bridlice, ktoré počas hercýnskeho vrásnenia prešli metamorfózou. Čierne staropaleozoické bridlice vznikali v hlbokomorskom bazéne za aktívnej účasti mohutného bazaltového vulkanizmu. Kovové prvky obsiahnuté v týchto bridliciach majú pôvod v tomto podmorskom vulkanizme a zároveň vysoké obsahy uhlíkatej hmoty pochádzajú z organického materiálu (rozkladu tiel morských živočíchov), ktorý sa ako zložka usádzal počas pomerne rýchlej sedimentácie ílovitého materiálu v redukčnom prostredí (pozn. bez prístupu kyslíka) Sorpčná schopnosť organického uhlíka bola veľmi vhodná na vytvorenie akumulácií železa a ostatných kovových prvkov. Samotné vyzrážanie pyritu v sedimentoch prebehlo za účasti organizmov počas sedimentácie (preto hovoríme o stratiformnom charaktere ložiska). Metamorfný postih stratiformného zrudnenia  nastal pri regionálnej metamorfóze  v súvislosti s intrúziou modranského granitoidného masívu. Pri metamorfóze došlo k rekryštalizácii pyritu a jeho čiastočnej premene na pyrotín, preto je genéza ložiska označovaná ako metamorfno-stratiformná. Takýto vývoj zrudnenia nastal napríklad u ložiska Karol a ložiska pod Krížnicou.

Posledným typom zrudnenia sú metamorfno-hydrotermálne ložiská, ktoré v Malých Karpatoch predstavovali najvýznamnejšie a najintenzívnejšie ťažené antimonitové zrudnenie. Sú viazané na zvýšený obsah antimónu v staropaleozoických čiernych bridliciach. Metamorfované čierne bridlice obsahujú značný podiel uhlíkatej hmoty (grafit) a zvýšené koncentrácie viacerých kovových prvkov (antimón, arzén, zlato, vanád, molybdén, chróm, nikel, atď.). Typická je aj prímes pyritu, ako bolo uvedené vyššie. Vznik metamorfno-hydrotermálnej minerálizácie je spojený s migráciou kovových prvkov v čiernych bridliciach počas kontaktnej metamorfózy spojenej s intrúziou modranského granitoidového masívu. Následne došlo v spolupôsobení s prienikom hydrotermálnych roztokov ku koncentrácii a kryštalizácii prvkov v puklinách a ich bezprostrednom okolí. To znamená, že pôvod kovových prvkov je geneticky viazaný na grafitické čierne bridlice a výsledná antimonitová mineralizácia s obsahom arzénu a zlata má hydrotermálny pôvod. Tento typ zrudnenia bol ťažený na lokalite Krížnica.