Left Flag
Right Flag

Cirkevné osobnosti so vzťahom k Perneku


Msgr. C – pápežský prelát, 15 rokov jeden z nás

Anton Richter sa narodil 13.6.1899 v Štósi, okres Košice. Otec bol panský krajčír, okrem Antona vychoval ešte 4 chlapcov.
Stredoškolské štúdia absolvoval na Rimsko-katolíckom gymnáziu v Rožňave, ktoré viedli kanonici Rádu premonštrátov. Vysokú školu teologickú navštevoval taktiež v Rožňave. Ako nadaný žiak bol navrhnutý na teologické štúdium na viedenskú bohosloveckú fakultu, plán sa však hlavne pre nestálu situáciu na konci 1. svetovej vojny nepodarilo uskutočniť. 29.7.1922 bol Anton Richter v košickom Dóme svätej Alžbety vysvätený za kňaza. Vysviacku prijal od košického biskupa  Dr. Augustína Fichera - Colbrie. V tom istom roku nastúpil ako kaplán vo farnosti Rapovce. O rok neskôr, v roku 1923, mu je už ako správcovi farnosti zverená obec Podkriváň.  Od roku 1925 do roku 1934 pôsobil ako farár v Jelšave. Jeho ďalšie kroky viedli na Apoštolskú administratúru v Trnave – rok 1934 až 1939, kde pôsobil vo funkcií administrátora. Ďalšou jeho zastávkou bola farnosť v Topoľčanoch, kde sa prejavil ako nadšený priaznivec diela sv. Jána Bosca. Tu oslávil dekan-farár a tajný pápežský komorník svoje 25. výročie kňazskej vysviacky.  Dĺžka pôsobenia v tejto farnosti nie je jasne ohraničená. De facto tu pôsobil do roku 1950, de iure až do roku 1968.  Prečo táto nejednoznačnosť? Anton Richter bol dňa 15. augusta 1950 odsúdený Štátnym súdom v Bratislave pre svoj „protištátny postoj“.  Totiž ešte 29. apríla 1950 bol „vlastizradným„ biskupom Michalom Buzalkom tajne vysvätený na biskupa v budove bratislavského seminára. Komunistický režim mu nikdy neumožnil vykonávať funkciu biskupa. Po odpykaní trestu bol preložený do Šiah, kde pôsobil do roku 1959.c1
28. októbra 1959 je menovaný správcom farnosti Pernek. Dlho obyvatelia Perneka nevedeli akého vzácneho človeka medzi sebou majú. Počas svojho pôsobenia v Perneku zabezpečil kompletne  opravu kostola a farskej budovy. Chodieval birmovať hlavne do maďarsky hovoriacich dedín. V roku 1969 bol Anton Richter oslobodený Krajským rehabilitačným súdom v Bratislave z obžaloby, na základe ktorej bol odsúdený v r. 1950. Toto súdne oslobodenie mu umožňovalo vrátiť sa do farnosti Topoľčany, kde bol de iure stále farárom. Pre pokročilý vek a veľký nárast obyvateľov v Topoľčanoch sa tejto možnosti vzdal. Prijal menovanie za kanonika Družnej kapituly v Bratislave, svoje miesto však pre rôzne príčiny nikdy nezastával. Naďalej zostal farárom Perneka. Počas celého jeho pôsobenia u nás s ním bývala vždy veselá teta Magda.
V auguste 1974 sa chorý odobral na odpočinok do Charitného domova v Pezinku. V tom čase mal 75 rokov. Anton Richter zomrel 20. júna 1975, vo veku 76 rokov. Pochovaný je na cintoríne v Perneku.
Získané hodnosti:
1925         Assesor
 
1937         Pápežský komorník, okresný dekan
 
1947         Apoštolský protonotár
 
1950         Tajne vysvätený biskup
 
1969         Bratislavský kanonik
 
O veľkosti človeka a kňaza Antona Richtera svedčí aj zápis v našej farskej kronike. „ Pán prelát, tak ho všetci nazývali, bol v dedine obľúbený, hlavne u staršej generácie, lebo bol kňaz horlivý, spravodlivý, mal dobré srdce.“
 

František Minarových - kňaz, pedagóg, robotník, Pernečan 

František Minarových sa narodil 16.3.1912 v roľníckej rodine Kataríny a Františka Minarových.  Bol ako prvorodený syn zo štyroch súrodencov (František, Pavol, Klementína, Jozef).
 
Už ako jedenásťročný odchádza študovať na arcibiskupské gymnázium do Prahy. Napriek faktu, že v roku 1924 mu zomiera otec, mladý nádejný chlapec pokračuje vo svojich štúdiách. Po ukončení gymnaziálneho štúdia, pokračuje na Rímskokatolíckej bohosloveckej fakulte v Trnave a Bratislave.c2
 
Kňazskú vysviacku má 17.5.1936, následne slúži medzi svojimi rodákmi v Perneku svoju prvú Svätú omšu. Podľa žijúcich pamätníkov, sa táto Svätá omša konala na voľnom priestranstve pred farou a na jeho novo kňazské požehnanie čakali ľudia po oboch stranách ulice od fary až po koniec cintorína. Ako mladý kaplán pôsobil v Čachticiach, Komjaticiach, Holíči, Smoleniciach. V roku 1940 začína svoju kariéru stredoškolského profesora latinčiny a gréčtiny na Biskupskom gymnáziu v Trnave. V roku 1945 sa stáva administrátorom (správcom farnosti) vo farnosti Dolné Dubové.  V roku 1947 je vymenovaný za biskupského gymnaziálneho komisára v Hlohovci. Začiatkom 50. rokov bolo Komunistickou stranou Československa vydané nariadenie o zvesení krížov, ktoré boli dovtedy základným inventárom každej školskej triedy. František sa tomuto nariadenia vzoprel a za svoje presvedčenie a postoje sa dostal do vyšetrovacej väzby. Výsluchy boli neľudské a preto sa pokúsil v roku 1950 o ilegálny prechod štátnej hranice do Rakúska. Jeho pokus bol však neúspešný a v roku 1951 je odsúdený na 14 rokov väzenia za vlastizradu. Prešiel mnohými československými väznicami od Pankráca cez Mirov, Jáchymov, Ilavu. Amnestia politickým väzňom ho v roku 1962 zastihla v Leopoldove. Pre svoje názory bol na takzvanej centrálnej evidencii odporcov socializmu, nazývanej aj čierna listina komunistického režimu. Ihneď po prepustení z väzenia mu nebol udelený štátny súhlas k pastorácií a bolo mu ponúknuté miesto strážnika a kuriča u asfaltérov. Štátny súhlas dostáva v roku 1964, kedy nastupuje ako kaplán do Šamorína. Po 5-tich rokoch, v roku 1969 je preložený do farnosti Koválov, kde pôsobí ako administrátor až do svojho dôchodkového veku, do roku 1973. Jeho pôsobenie v tejto farnosti bolo často konfrontované vedením Okresného výboru komunistickej strany v Senici. Od roku 1973 bol znova mimo pastorácie, znova mu bol odobratý štátny súhlas. Tento krát z dôvodu aktívnej účasti na udalostiach roku 1968, kde bol jedným z  iniciátorov cirkevných požiadaviek na Československú vládu.  Od tohto obdobia pracoval v civilnom sektore ako garážmajster vo firme Slovšport.
 
Svoju jeseň života prežil v Senci u svojej sestry, odkiaľ bol so značne podlomeným zdravím v roku 1985 prevezený do nemocnice, kde po krátkom čase 30.7.1985 zomiera. 
 
 
 

 Jozef Karáč- jediný žijúci kňaz pochádzajúci z Perneka 

Jozef Karáč sa narodil 30.3.1953 manželom Márií a Štefanovi Karáčovým. Vyrastal ako jedináčik, veľmi skoro mu zomiera otec a celá zodpovednosť za jeho výchovu bola na matke. Pri výchove a počas celého života ho veľmi aktívne podporovala krstná mama pani Amália Bencová. Jeho detstvo a mladosť formoval vtedajší pernecký kňaz, tajný biskup, Anton Richter.
 
Po absolvovaní Strednej všeobecnovzdelávacej školy v Bratislave – Petržalke v roku 1971 sa rozhodol pre štúdium na Rímskokatolíckej bohosloveckej fakulte v Bratislave, kde je 12.6.1977 vysvätený za kňaza. Prvú Svätú omšu slúžil v Perneku 19.6.1977.c3Ako kaplán pôsobil od roku 1977 v Šaštíne-Strážach. Počas ôsmych rokov sa naplno prejaví jeho organizačný talent pri  zabezpečovaní množstva púti a náboženských akcií, taktiež tu sa začína ukazovať jeho budovateľská  schopnosť pri generálnej oprave kostola sv. Jána Boscu v Šaštíne - námestí. V roku 1985 nastupuje na desať rokov ako administrátor do Unína. Je mu zverená farnosť s filiálkou Radimov, i vedenie dvoch dekanátov -  Skalica a Moravský Ján. Z Unínskej farnosti ešte spravoval 18 mesiacov farnosť Brodské, po smrti tamojšieho farára. Aj na tomto pôsobisku využil svoje organizačne technické schopnosti pri oprave troch kostolov. Na záver jeho pôsobenia v Uníne mu bola zverená liturgická príprava a priebeh II. návštevy Svätého otca Jána Pavla II. v Šaštíne v roku 1995. Po návšteve pápeža je poverený vybudovať novovytvorenú farnosť Svätej rodiny v Petržalke. Pôsobenie v Petržalke by sme mohli nazvať veľkou budovateľskou érou v jeho živote. Za jeho pôsobenia v tejto farnosti sa v roku 2001 začalo s výstavbou nového moderného kostola a okolitého areálu. Počas náročných prípravách stavby kostola 8,5 roka slúžil sväté omše v kultúrnom dome. V betónovej sídliskovej komunite bolo treba na zelenej lúke budovať nielen kostol, ale hlavne vytvoriť farské spoločenstvo novovzniknutej farnosti Svätej Rodiny. Počas výstavby kostola, v rokoch 2001 až 2004, sa cirkevní predstavitelia rozhodli, že pred rozostavaným petržalským kostolom sa uskutoční III. návšteva Svätého otca na Slovensku. Jozef Karáč bol vyzvaný,  aby sa na nej podieľal. Návšteva sa konala v roku 2003 aj v jeho farnosti. Po dvoch rokoch sa v petržalskej farnosti na tých istých priestoroch uskutočnil III. Slovenský eucharistický kongres, ktorý z poverenia Sv. otca viedol otec Jozef kardinál Tomko. Od roku 2007 sa na sedem rokov stali jeho pôsobiskom Radošovce, farnosť mala tri filiálky s piatimi kostolmi, za ktoré bol zodpovedný. Do jeho života zasiahli vážne choroby, ktoré mu neumožnili plne sa venovať náročným podmienkam pastorácie a tak v roku 2014 odchádza do Záhorskej Bystrice na výpomocnú pastoráciu.
Za roky obetavej práce dostal aj ocenenie z rúk starostu mestskej časti Bratislava-Petržalka, významným Petržalčanom, ktoré mu bolo udelené za dlhoročnú aktívnu prácu v sociálnej oblasti a za významný príspevok k rozvoju kultúrno-spoločenského a cirkevného života v mestskej časti Bratislava-Petržalka. V roku 2014 bol vymenovaný za Osobnosť Petržalky.
 
 
 
 
 
                                                                                                                                      Autor: Zuzana Zajičková